OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Tatry

Tatrykrajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom väčšia časť - 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n. m. Ten ešte zvýrazňuje fakt, že sú po obvode lemované kotlinami.

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázcoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltického mora (Dunajec a Poprad).

Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1081 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý Vrch (1805 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.

 

Rozdelenie

Tatry sa delia na 2 geomorfologické podcelky a následne tieto geomorfologické časti[1]:

Belianske Tatry

Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je Dolina Suchej vody v Poľsku a Tichá dolina v Slovenskej Republike.

Štíty a vrcholy

Ďalšími vrcholmi v poradí sú:

Pohľad z Kriváňa
Dolina Kežmarskej Bielej vody

Najvyšším vrcholom Tatier je Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.).

Voľne prístupné po turistických chodníkoch sú vo Východných Tatrách:

Jahňací štít
  • Kriváň (2 495 m n. m.)
  • Kôprovský štít (2 363 m n. m.) z ktorého je v Tatrách jeden z najkrajších výhľadov, pretože všade navôkol sa týčia len štíty a človek sa môže cítiť ako v Alpách
  • Rysy (2 503 m n. m.), hraničný štít s Poľskom, možný prechod hranice, najvyšší štít kde sa dá dostať bez horského vodcu.
  • Východná Vysoká (2 429 m n. m.) najcentrálnejšie umiestený značkový štít.
  • Slavkovský štít (2 452 m n. m.)
  • Svinica (2 301 m n. m.)
  • Jahňací štít (2 230 m n. m.)
  • Predné Solisko (2 093 m n. m.)
  • Ostrva (1 984 m n. m.), značka ide tesne okolo ľahko dostupného vrcholu.
  • Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) platí to, čo pri Ostrve.
  • Krajná Kopa (2 097 m n. m.) platí to, čo pri Ostrve.
  • Hrubý štít (2 172 m n. m.) je po značke prístupný len z Poľska.

Na Gerlach, Vysokú (2 547 m n. m.), Ľadový či Lomnický štít sa dá ísť len v sprievode horského vodcu.

V Západných Tatrách sú prístupné tieto štíty:

a mnoho iných nižších štítov. Hoci sú Západné Tatry menšie ako Vysoké, netreba ich podceňovať. Výstupy sú rovnako náročné a rovnako krásne.